Stanislav Piatrik

Veľkoformátová tlač 3 m x 1,20 m je nalepená na MDF dosku. Predstavuje detail Kristovej tváre v okamihu pribíjania na kríž. Detail som vygeneroval a upravil v grafickom editore. Pôvodný obraz sa vo filme nachádzal vo vodorovnej polohe. Ja som ho ponúkol divákovi zvislo a v zrkadlovom prevrátení. Okamih pribíjania sa vo filme vyznačuje skutočnosťou, v ktorej ako režisér filmu hovorí, on bol jeden z hercov, ktorí pribíjajú Krista na kríž, bez toho, aby sme si to vo filme uvedomili. Vidíme len kladivo v akcii a udieranie po klincoch. Manipulovaný obraz divák filmu nevidí. Nevidí ani konkrétneho herca, ani režiséra. Za spomínanú osobu by sme si pravdepodobne dosadili niektorého z vojakov, ktorí kráčali na Golgotu. Z obrazu Kristovej tváre prechádzam klincom po klinci na druhú stranu, do čistej bielej plochy. Prepisujem bod po bode. Nejde mi o zobrazenie 3D tváre na druhej strane, ani o akúsi estetizovanú povahu obrazu. Ide mi o jednoduchý fakt prechádzania archetypálnym obrazom do plochy obrazu na druhej strane. Pracnosťou, gestom, rituálnosťou. Plocha, do ktorej prechádzam na druhej strane, je biela, klince z nej pretŕčajú. Pôsobí tiež ako relikt po umučení, dá sa z nej čítať evanjeliové posolstvo vzkriesenia. V takomto čítaní môžeme objaviť v povahe klincov objekty, čo spôsobujú rany, ale zároveň nás podobne informujú o niečom, čo sa nachádza na druhej strane. A ako diváci máme možnosť pozorovať, čo to je, možno aj nájsť myšlienku, ktorú v inštalácii ponúkam. Stotožniť fragment času s fragmentom obrazu k autonómnej skutočnosti. Zastavenie, splynutie, premeditovanie, uvažovanie nad hmotou, nad duchom, nad bolesťou, krásou, živým a prítomným človekom, ktorý je nabádaný pozorovať a posudzovať prostredie a čas, ku ktorému môže niečo povedať alebo pridať.