Stanislav Piatrik

Počas dvoch mesiacov som pracoval s mentálne a telesne postihnutými ľuďmi. Realizoval som s nimi viacero tvorivých výstupov, hľadal som jednotnú formu, ktorú som neskôr tematicky rozvinul. Uplatnil som cestu, v ktorej som pomocou projektoru premietal rôzne obrazy z dejín umenia na vopred pripravenú plochu. Na pracovnej ploche sme sledovali línie, farby, ornamenty, výrazy rôznych štýlov. Spomedzi množstva spracovaného materiálu mi hlavne kvôli čitateľnosti najviac vyhovovala jednoduchá línia, kontúra. Zvolil som projekciu Poslednej večere od Leonarda da Vinciho, nakoľko je to populárne dielo. Do sveta umenia vstúpilo s dôrazom na perspektívu, v zachytení výjavu Krista a 12 apoštolov. So záujmom som sledoval, ako sa z jedného projektovaného obrazu nestávajú kópie, ale svojbytné obrazy s autoportrétnymi ťahmi; v počte apoštolov som sa medzi umelcov zaradil aj ja. K výslednej prezentácii som použil tvrdený polystyrén s hrúbkou 5 cm, ten som obalil čistým bielym papierom. Zhrubnutím plochy vznikol silný kontrast k jednoduchej kresbe, takto sa posunula čitateľnosť obrazu skôr k objektu s minimalistickými prvkami. V zmnožení motívu tak každý obraz zastupoval jedného apoštola, ktorý sa takto javil, skoro až v duchovnej prítomnosti, priamo pred divákom prostredníctvom rytmu kresby, až po telo autora sprítomnené fotografiou. Konečný výsledok mal charakter inštalácie, nabádajúcej čítať celý výjav duchovne i telesne, aj v jeho historickej perspektíve.