Stanislav Piatrik

Námetom alebo myšlienkou môže byť aj ťažká vec. Váha a rozmer nášho tela neustále pôsobia na naše vedomie, v bezprostrednej kontinualite tvoria spolu telo s dušou, jedinečnú neopakovateľnú hmotu, osobu fyzicky a duchovne prítomnú v čase v rôznych rovinách, hodnotách, vzťahoch. V práci zdôrazňujem čas, hlavne v pnutí materiálov – železa a papiera. Rovnako, ako je pre človeka charakteristické vedomie, tak je pre svet, hmotu, charakteristický čas. Participácia človeka s človekom je práve v tvorbe znaku, ktorým by mohol komunikovať s okolím; bez znaku sme len uzatvorené štruktúry, jeden pred druhým nemenné. V komunikácii si to vyžaduje veľakrát opakovanie, tréning, cvik, kým dospejeme k bodu, kde nastáva skutočne dialóg v chápaní jeden druhého. Telo je prostriedok, médium a médium je posolstvo. Činka má moju váhu 75 kg a rozptyl výkresu na strope má moju výšku 175 cm. Práca predstavuje snahu, od intelektuálneho tréningu, až po spirituálne teologickú rovinu, taký malý pokus o vtip alebo pousmiatie v sfére vždy prítomného dotyku neba a tiaže zeme.